Blaha si za svoju prioritu vo funkcii europoslanca vytýčil presadzovanie mierovej politiky a zmenu militaristickej atmosféry panujúcej v Európskej únii, ktorá podľa neho môže vyústiť do tretej svetovej vojny

Poslanec Európskeho parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SSD) v rozhovore pre TASR kritizoval vojnovú náladu v EÚ, ktorej vyhrocovanie môže podľa neho vyeskalovať do 3. svetovej vojny.

Najväčšími prioritami v úlohe europoslanca budú pre Ľuboša Blahu (Smer-SSD, nezaradený) mier, zmena "militaristickej" atmosféry v Európskej únii, obhajoba národných záujmov SR, obhajoba pracujúcich ľudí, sociálnej spravodlivosti a ďalšie témy, ktoré sa spájajú s tradičnou ľavicovou politikou. Uviedol to v rozhovore pre TASR.

"Je tu taká militaristická atmosféra, že to musíme meniť. Pokiaľ takto bude Európska únia pokračovať, tak hrozí reálne tretia svetová vojna, pretože konflikt (na Ukrajine) neustále eskaluje," uviedol Blaha počas menovania svojich priorít na nasledujúcich päť rokov v Európskom parlamente (EP).

Blaha získal po Ľudovítovi Ódorovi z Progresívneho Slovenska najvyšší počet prednostných hlasov zo všetkých slovenských kandidátov (187.020). V europarlamente bude pôsobiť vo Výbore pre zahraničné veci (AFET). Výbory vypracúvajú, menia a prijímajú legislatívne návrhy a iniciatívne správy. Zvažujú návrhy Európskej komisie a Rady a v prípade potreby vypracúvajú správy, ktoré sa predkladajú plénu.

"Vždy som robil zahraničnú politiku aj v slovenskom parlamente. Dobre viete, že chcem rozvíjať dobré vzťahy s Ruskou federáciou, aj s Čínskou ľudovou republikou a ďalšími krajinami BRICS (pozn. okrem Ruska a Číny tam patria Brazília, India a Južná Afrika)," dodal Blaha, ktorý od roku 2012 pôsobil v Národnej rade SR a od 2023 bol aj podpredsedom parlamentu.

Ďalej uviedol, že by chcel rozvíjať vzťahy so socialistickými krajinami v Latinskej Amerike, ako je Kuba a Venezuela, ale aj s ďalšími. V zahraničnom výbore sa vidí ako platný člen, aj keď je podľa jeho slov presvedčený, že tam asi vzbudí svojimi názormi pozornosť. Blaha je ďalej členom Podvýboru pre ľudské práva (DROI) a náhradníkom vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Každý poslanec EP by mal patriť aspoň do jednej delegácie - oficiálnej skupiny poslancov alebo poslankýň EP, ktoré udržiavajú a prehlbujú vzťahy s parlamentmi, regiónmi a organizáciami nečlenských štátov. Blaha zažiadal o členstvo v delegácii s Ruskom, ďalej Kubou a Čínou. "Ak mi dajú jednu z týchto troch, budem spokojný," dodal slovenský europoslanec.

Piati europoslanci za Smer-SSD nateraz zostávajú v EP ako nezaradení, a teda nie sú členmi žiadnej politickej skupiny. Oponenti im vyčítajú, že majú z toho dôvodu oslabený vplyv – je ťažšie sa dostať do dôležitých výborov, majú menší priestor pri prejavoch v pléne a nezvyknú byť spravodajcami právnych predpisoch, o ktorých jedná EP. Blaha je však presvedčený, že im to dáva viac slobody a suverenity v ich rozhodnutiach.

"Pokiaľ by sme skončili vo frakcii S&D (pozn. Progresívna aliancia socialistov a demokratov) (...) má vo viacerých oblastiach diametrálne odlišné názory ako my. Vo frakcii by sme sa tým pádom len trápili a nič by sme tam nepresadili. Za daných okolností si myslím, že byť nezávislý, nie je na škodu tých postojov, ktoré zastávame," uzavrel pre TASR Ľuboš Blaha.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna

Orbán ďakoval Gruzíncom za to, že nedovolili, aby sa ich krajina stala druhou Ukrajinou a parlamentné voľby v Gruzínsku označil za slobodné a demokratické. „V EÚ nevedia stráviť, že gruzínsku vládu nemenoval Brusel,“ skonštatoval Szijjártó

V sobotných parlamentných voľbách zvíťazil podľa oficiálnych výsledkov vládnuci Gruzínsky sen. Lídri Európskej únie vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a šéfa Európskej rady Charlesa Michela vyzvali na prešetrenie volieb pre podozrenia z ich zmanipulovania. Orbán v tejto súvislosti vyhlásil, že ak by vo voľbách vyhrali liberáli, EÚ by sobotňajšie hlasovanie označila za demokratické.

VIDEO: Premiér Fico o sporoch vo vládnej koalícii, Druckerovej školskej novele a LGBT ideológii, konsolidačnom balíčku, o konflikte Ukrajine a vzťahoch s jej ministerským predsedom Šmyhaľom, očakávaniach po prezidentských voľbách v USA, o dôvodoch odvolania Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu, ale aj o atentáte na jeho osobu, o hrozbe jeho opätovného spáchania a o tom, prečo v súvislosti s prežitím pokusu o jeho vraždu nehovoril o Bohu

Predseda vlády SR Robert Fico v rozhovore pre denník Štandard komentoval problémy v koalícii po roku vládnutia, prezentoval tiež názor na spory medzi Hlasom a SNS, prehovoril aj o Druckerovom zákone, konsolidačnom balíčku, ale aj dôvody, prečo nešetríme na zbrojení. Druhá časť vo vyše hodinovom rozhovore sa týkala Ukrajiny, budúcnosti dovozu plynu cez Ukrajinu pre naše potreby, aj toho, či ukrajinská vláda počas spoločných zasadnutí vlád nedostáva tú slovenskú pod neprimerane silný tlak a či dokáže náš ministerský predseda tomuto tlaku ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa čeliť.

Gruzínsko urobilo svoju voľbu, ktorú teraz treba ubrániť

Gruzínci si v parlamentných voľbách zvolili pokoj namiesto čipkovaných nohavičiek. Pretože si uvedomili, že čipkované nohavičky sa nakoniec zmenia na chudobu a vojnu, skazu a zaostalosť. Práve tieto čipkované nohavičky sa stali symbolom veľkých problémov a kolektívny Západ k tomu priložil nemalé úsilie.

Zrodenie sily alebo prečo sa Západ obáva kvalitatívneho rastu ruskej armády

„Ruská armáda vyjde z konfliktu na Ukrajine silnejšia ako predtým,“ toto vyhlásenie najvyššieho veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe generála Christophera Cavoliho sa stalo dôvodom viacerých debát, ktorých sa zúčastnili vojenskí funkcionári aj civilní experti — analytici, ktorí pozorne sledovali prebiehajúci konflikt na území Ukrajiny a snažili sa predpovedať jeho výsledok.