Bielorusko predbežne vytýčilo ciele jadrových útokov v prípade agresie Západu

06.07.2023 | 14:00
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko oznámil, že v prípade "agresie voči Bielorusku bude odpoveď okamžitá".

Bielorusko predbežne vytýčilo možné ciele útokov jadrových zbraní v súvislosti s "prípadnou agresiou zo strany krajín Západu". Vo štvrtok to vyhlásil bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. TASR správu prevzala z televízie Sky News.

Bieloruský prezident zdôraznil, že Minsk nemá v úmysle jadrové zbrane použiť, no v prípade "agresie voči Bielorusku bude odpoveď okamžitá". Dodal, že "ciele boli vytýčené".

Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom roka oznámil, že plánuje v Bielorusku, ktoré je spojencom Ruska, rozmiestniť jadrové zbrane krátkeho doletu. Putin trval na tom, že budú aj po prevoze do Bieloruska pod kontrolou Ruska.

Lukašenko však zdôraznil, že to on požiadal Putina o rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku. "Verím, že nikto nebude ochotný bojovať s krajinou, ktorá má tieto zbrane. Sú to zbrane na odstrašenie," povedal.

Ruský prezident Vladimir Putin sa začiatkom júna stretol so svojím bieloruským kolegom Alexandrom Lukašenkom v čiernomorskom letovisku Soči. Vo svojom vyhlásení po stretnutí uviedol, že Rusko začne rozmiestňovať taktické jadrové zbrane v Bielorusku od 7. alebo 8. júla.

„Pokiaľ ide o najcitlivejšie otázky, na ktorých sme sa dohovárali, všetko ide podľa plánu. Ako viete, 7. či 8. júla skončí príprava príslušných zariadení a hneď potom začneme kroky súvisiace s rozmiestnením príslušných druhov zbraní na vašom území. Všetko teda postupuje podľa plánu, všetko je stabilné,“ povedal Putin.

„Celkovo je situácia stabilná, a dokonca by som povedal, že dobrá. Spoľahlivo spolupracujeme v tejto oblasti. A kvalita interakcie, štruktúra našich ekonomických vzťahov sa mení správnym smerom,“ dodal.

„V prvom rade sa dnes kladie dôraz nielen na tradičné sektory našej spolupráce, ale aj na high-tech oblasti," doplnil ruský líder.

Obaja politici predtým uzavreli dohodu, že v Bielorusku budú jadrové rakety s krátkym doletom a zostanú pod ruským velením. Rusko dohodu o umiestnení týchto zbraní v spojeneckej krajine oznámilo minulý mesiac.

Šéf ruského ministerstva obrany Sergej Šojgu však pri tejto príležitosti upozornil, že taktické jadrové zbrane v Bielorusku budú naďalej pod kontrolou Moskvy, ktorá si tiež vyhradzuje právo rozhodovať o ich prípadnom použití.

To isté už predtým uviedol ruský prezident Vladimír Putin a potvrdilo to aj bieloruské ministerstvo zahraničia.

Ruské taktické jadrové zbrane budú v Bielorusku umiestnené v blízkosti hraníc so západnými susedmi, členmi Severoatlantickej aliancie. Oznámil to začiatkom apríla ruský veľvyslanec v Minsku Boris Gryzlov.

"Rozšíri to naše obranné schopnosti a udeje sa to bez ohľadu na všetok hluk v Európe a Spojených štátoch," povedal Gryzlov.

Taktické jadrové zbrane sú určené na útoky proti nepriateľským jednotkám a ničenie zbraní na bojisku. V porovnaní so strategickými jadrovými zbraňami, ktoré sú schopné ničiť celé mestá, majú relatívne krátky dosah a nízku účinnosť.

Lukašenko: Šéf wagnerovcov Prigožin je v Rusku

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin je v Petrohrade, zatiaľ čo jeho žoldnieri zostávajú v táboroch, kde sa nachádzali aj pred vzburou proti Moskve.

Lukašenko minulý týždeň tvrdil, že Prigožin je v Bielorusku. Vo štvrtok (6. 7.) medzinárodným reportérom povedal, že šéf žoldnierov sa nachádza v Petrohrade a wagnerovci sú vo svojich táboroch.

Prigožin a jeho žoldnieri sa vzbúrili 24. júna a vydali sa na pochod proti Moskve. Dôvodom boli údajne raketové útoky ruskej armády na ich tábory. Prigožin vyhlasoval, že on a 25.000 jeho vojakov je pripravených padnúť v boji. Obsadili mesto Rostov nad Donom, kde sídli ruské veliteľstvo a bez odporu prešli niekoľko stoviek kilometrov. Zastavili sa až približne 200 kilometrov pred Moskvou, kde ukončili svoj "pochod za spravodlivosť".

Ukončenie ich vzbury pomohol dohodnúť bieloruský prezident Lukašenko. Podľa neho sa Prigožin mal presunúť do Bieloruska výmenou za bezpečnostné záruky pre seba a svojich žoldnierov.

Nie som diktátor a ak áno, určite nie posledný v Európe

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok odmietol tvrdenia, že je posledným diktátorom v Európe. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Šesťdesiatosemročný Lukašenko vládne podľa agentúry Reuters v Bielorusku železnou rukou už od roku 1994. Keď sa ho reportér agentúry na tlačovej konferencii vo štvrtok spýtal, čo si myslí o tom, že je považovaný za posledného európskeho diktátora a či ho neznepokojuje, čo bude po skončení jeho vlády s Bieloruskom, Lukašenko odpovedal, že ak by bol diktátorom, redaktor by sa za túto otázku musel ospravedlniť.

"Ako poslednému diktátorovi v Európe by ste sa mi mali ospravedlniť. Nie som diktátor. A ak som diktátor, tak potom nie posledný," uviedol Lukašenko pred novinármi v Paláci nezávislosti v Minsku.

"Moc nie daná na to, aby sa váľala v špine. Ja nerozhodujem o tom, či som alebo nie som pri moci... To ľudia mi zverili tento dôležitý úrad," uviedol Lukašenko.

Bieloruský líder zároveň upriamil pozornosť na to, že v Bielorusku je v súčasnosti menej ako 22.000 väzňov, pričom pred 29 rokmi, keď nastúpil do úradu, ich bolo približne 50.000. "Pravdepodobne nie som veľmi silný diktátor," zhodnotil.

Podľa opozičných lídrov, z ktorých väčšina dnes žije v exile, Lukašenko opakovane manipuloval voľby a Bielorusko podriadil Rusku. Lukašenko a jeho stúpenci to však popierajú a tvrdia, že väčšina voličov ho podporila preto, že previedol krajinu búrlivým obdobím po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Lukašenko však vo štvrtok priznal, že ho naozaj znepokojuje osud jeho krajiny a už rozmýšľali nad tým, ako by prežil zvyšok života, keby nebol pri moci. "Niekedy si sám kladiem túto otázku, no zastaví ma iná: Čo sa stane v budúcnosti? Nemyslím si, že som nenahraditeľný, no čo sa stane, ak príde niekto nový a ten všetko zničí?" zamyslel sa.

V uplynulých mesiacoch sa špekulovalo o Lukašenkovom zdravotnom stave. Napríklad pri oslavách konca druhej svetovej vojny sa viezol autom na krátku vzdialenosť a nezúčastnil sa ani na obede, ktorý usporiadal ruský prezident Vladimir Putin. Vo štvrtok absolvoval triapolhodinovú tlačovú konferenciu, z ktorej odchádzal pokrivkávajúc. Poznamenal, že sa zranil pri futbale.

Zdroj: topky.sk / spravy.rtvs.sk / pluska.sk / InfoVojna


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti