Americký prezident Joe Biden po prvýkrát povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi na údery na ciele vo vnútrozemí Ruska. TASR o tom informuje podľa nedeľňajšej správy tlačovej agentúry AP, ktorá sa odvoláva na osoby oboznámené s touto záležitosťou.

Podľa amerického denníku he New York Times má rozhodnutie napríklad pomôcť ochrániť ukrajinské jednotky v ruskej Kurskej oblasti a tiež vyslať Severnej Kórei odkaz, že jej vojaci sú v Rusku v zraniteľnej pozícii a že by nemala vysielať ďalších.

S rovnakou informáciou prišla aj agentúra Reuters, podľa ktorej zdrojov plánuje Ukrajina vykonať prvé údery v nasledujúcich dňoch. Použiť by mala rakety ATACMS s doletom asi 300 kilometrov.

Toto rozhodnutie je významnou zmenou v politike USA a prichádza v čase, keď sa Biden chystá opustiť svoj úrad. Novozvolený šéf Bieleho domu Donald Trump sa zaviazal obmedziť americkú podporu Ukrajine a čo najskôr ukončiť rusko-ukrajinskú vojnu.

Podľa jedného zo zdrojov sa tieto zbrane pravdepodobne použijú v reakcii na rozhodnutie Severnej Kórey vyslať tisíce vojakov do Ruska na podporu agresie na Ukrajine, nariadenej ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Zmienené osoby neboli podľa AP oprávnené verejne sa vyjadrovať k tejto záležitosti a hovorili pod podmienkou zachovania svojej anonymity.

Biely dom tieto správy odmietol komentovať. Kyjiv o povolenie neúspešne žiadal dlhé mesiace.

Rozhodnutie končiacej Bidenovej administratívy prichádza zhruba dva mesiace pred nástupom Donalda Trumpa, ktorý sa funkcie ujme 20. januára.

„Odpoveď na použitie západných zbraní dlhého doletu proti Rusku bude bezprostredná a ničivá,“ uviedla tento týždeň hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová, podľa ktorej sa západné krajiny „naďalej zahrávajú s ohňom“.

„Ak kyjevský režim dostane povolenie na uvedené údery, budeme to považovať za faktický vstup NATO do priameho konfliktu s Ruskom,“ povedala Zacharovová „Odpoveď na použitie západných zbraní dlhého doletu proti územiu nášho štátu by bola bezprostredná a ničivá.“

Ruský prezident Vladimir Putin koncom októbra vyhlásil, že verí, že Západ si vypočul jeho varovanie pred nebezpečenstvom priameho zapojenia sa do vojny v prípade, že by NATO umožnilo Ukrajine používať zbrane dlhého dosahu na ciele v Rusku.

Putin už v septembri varoval, že povolenie používať takéto zbrane by znamenalo, že členské krajiny NATO sú vo vojne s Ruskom. Vyjadril sa tak v čase, keď americkí a britskí predstavitelia uvažovali o tom, že by Kyjevu umožnili útočiť na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí.

"Nič mi o tom nepovedali, ale verím, že ma počuli," odpovedal Putin na otázku novinára o tom, či si myslí, že si Západ vypočul jeho varovanie. "Ukrajinské jednotky nemôžu používať tieto zbrane samostatne. Môžu to robiť jedine špecialisti z krajín NATO, pretože potrebujú satelitné dáta, ktorými Ukrajina prirodzene nedisponuje," podotkol šéf Kremľa.

"Znamenalo by to, že krajiny NATO, USA, európske krajiny sú vo vojne s Ruskom," povedal a dodal, že Rusko prijme "príslušné rozhodnutia na základe hrozieb, ktorým budeme v dôsledku toho čeliť".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj niekoľko mesiacov žiada svojich západných spojencov o povolenie používať zbrane dlhého dosahu na ciele hlboko v Rusku

Joe Biden sa však doteraz zdráhal schváliť odvetné opatrenia z obavy pred eskaláciou konfliktu s Ruskom.

Zdroj: hnonline.sk / dennikn.sk / InfoVojna