Archeológovia pri Hradci Králové objavili zatiaľ najdlhšiu pravekú mohylu objavenú v Európe, ktorá je stará minimálne 6000 rokov. Dejiny Slovenov aj datovanie našej starodávnej kultúry sa pod ťarchou dôkazov, vyplývajúcich z nových archeologických objavov, budú musieť revidovať

17.06.2024 | 21:00
  35
Skúmaná stavba pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom.

Archeológovia pri výskume na stavbe budúcej diaľnice D35 pri Hradci Králové objavili zrejme najdlhšiu pravekú mohylu v Európe. Meria 190 metrov a vznikla pred približne 6000 rokmi. V pondelok to uviedla Univerzita Hradec Králové (UHK), ktorej akademici na výskume spolupracujú, informuje spravodajkyňa TASR.

Takzvanú dlhú mohylu z doby kamennej archeológovia objavili na rozhraní katastrov obcí Dlouhé Dvory a Lípa. "Skúmaná stavba pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom a predstavuje jednu z prvých pohrebných pamiatok v Európe. Svojou dĺžkou okolo 190 metrov nemá medzi podobnými stavbami obdobu," uviedla univerzita.

Podľa Petra Krištufa z katedry archeológie Filozofickej fakulty UHK zatiaľ neboli podobné mohyly vo východných Čechách spoľahlivo doložené. "Skúmaný exemplár navyše predstavuje najdlhšiu pravekú mohylu nielen v našom regióne, ale pravdepodobne v celej Európe," zdôraznil význam nálezu.

Ako uviedla vedúca terénneho výskumu Sylva Tichá Bambasová, z mohylového plášťa sa nič nezachovalo. Podľa jej slov je to však bežné, pretože väčšina mohýl z tohto obdobia leží dlhodobo v poľnohospodársky využívaných oblastiach a ich násypy tak boli rozorané. Spresnila, že z mohyly sa zachoval iba žľab po jej obvode.

V priestore mohyly sa podľa archeológov uskutočnili minimálne štyri pohreby. Okrem milodarov, ako boli keramické nádoby či kamenné predmety, z hrobov odobrali desiatky vzoriek, z ktorých sa budú snažiť získať informácie o príbuznosti, pôvode či strave pochovávaných. Okrem toho našli ďalších asi 30 hrobov. Predpokladajú, že mohyla predstavovala základ pohrebiska, ktoré sa postupne rozrastalo a pochovávanie tam mohlo pokračovať niekoľko storočí.

Pohlľad z dronu na 190 metrovou mohylu objavenú pri stavbe diaľnice

Zdroj: Univerzita Hradec Králové

 

"Tým našich archeologů na výzkumu budoucí dálnice D35 (trasa Sadová-Plotiště nad Labem) postupuje do další fáze terénních prací.  Od loňského roku se jim podařilo v trase výstavby, v katastrálním území obcí Sovětice a Čistěves, odkrýt rozsáhlá sídliště, která reflektují místní kontinuální osídlení od mladší doby kamenné, přes dobu bronzovou, starší a mladší dobu železnou až po dobu římskou. Ojedinělým nálezem je i místo, kde byli dle všech známek pohřbeni členové bojovnické družiny některého z místních vládců z období stěhování národů. Nejbohatší z nich byl pohřben s mečem a dalšími atributy jeho postavení, jiní byli uloženi na poslední cestu například s jedním nebo dvěma kopími," informuje na sociálnej sieti Muzeum východních Čech v Hradci Králové.


Archeológovia robia výskum na stavbe D35 od roku 2022. Okrem katedry archeológie na FF UHK sa na ňom podieľa aj Múzeum východných Čiech v Hradci Hrálové či nezisková organizácia Skupina STIK zo Slovinska.

 

Viac v článku TU , TU a TU.

 

Mohyla je väčší umelý násyp z hliny, niekedy v kombinácii s kameňom, navŕšený nad kostrovým, prípadne žiarovým hrobom alebo nad viacerými hrobmi. V mohyle sa zvyčajne rozlišuje ústredný hrob, niekedy v osobitne vybudovanej komore (často vykradnutej), a vedľajšie hroby, ktoré mali v jednotlivých obdobiach rozdielny význam.

Mohylové pochovávanie sa uplatňovalo v mnohých obdobiach praveku a v ranej dejinnej dobe; na Slovensku po prvý raz v závere neskorej kamennej doby (východoslovenské mohyly).

Slovania sú pôvodní obyvatelia Európy, napriek tomu, že ich súdobí historici pod rôznymi menami objavujú až v šiestom, či siedmom storočí po Kristovi. V gréckych prameň ako Sklavoi, v latinských ako Sclavi, Slavi, a v nemeckých ako Wenden či Slawen. Archeologické nálezy však jednoznačne dokazujú, že Slovania obývali napríklad veľkú časť Nemecka už pred naším letopočtom, preto vykonštruovaná teória o osídlení strednej a južnej Európy Slovanmi niekedy v 6. storočí je nielenže prežitkom, ale priam nelogickou zlátaninou. Občianske združenie Slovanský spolok Slavica zorganizovalo tematickú prednášku Oskára Cvengroscha, ktorý sa téme dejín Slovenska, Slovenov a Sloveniek dlhodobo venuje.

Viac v článku a videu TU.

 

Súvisiacu prednášku historika a autora originálnej teórie o pôvode Slovanov PhDr. Cyrila A. Hromníka si môžete pozrieť TU.

 

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna

 

Zobraziť ďalšie

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti