Prezidentka Zuzana Čaputová podvečer ratifikovala dohodu o obrannej spolupráci Slovenska s USA (DCA). Informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec. Dohodu skôr dnes odsúhlasila Národná rada. Z prítomných 140 poslancov za hlasovalo 79, proti bolo 60 a jeden sa zdržal.

Prezidentka Čaputová v oficiálnom stanovisku skonštatovala, že sa snažila „pre pochopenie a prijatie tejto zmluvy urobiť maximum“.

„Interpretačná doložka, ktorú som k dojednanému textu zmluvy priložila, je súčasťou ratifikačnej listiny, a je teda záväznou interpretáciou zmluvy aj pre ďalšie generácie politikov pri jej aplikácii. Táto doložka spolu s doložkou druhej zmluvnej strany potvrdzujú, že Slovensko aj Spojené štáty americké si dojednaný text zmluvy vykladajú v zhode, a že racionálny dôvod na podozrievanie z iných postranných úmyslov tu nie je,“ vyhlásila prezidentka.

Pripomína, že zmluva nenarúša suverenitu Slovenska, nezakladá prítomnosť cudzích vojakov a ani základní bez rozhodnutia vlády alebo parlamentu, nemení platné medzinárodné záväzky Slovenska týkajúce sa držania jadrových zbraní.

Čaputová zdôraznila, že prijímanie dohody bolo „mohutne sprevádzané šírením dezinformácií“, no aj prirodzeným obáv, ktoré bolo potrebné vysvetľovať.

„Je však nepochopením faktov, ak počas parlamentnej rozpravy k obrannej dohode zazneli slová, ktoré ju porovnávali k okupačnej zmluve po roku 1968. Bolo povedané, že ‚táto okupačná zmluva bola pre Slovensko výhodnejšia ako zmluva DCA‘. Sovietske vojská však uskutočnili násilnú vojenskú inváziu na naše územie,“ pokračovala prezidentka.

Upriamila pozornosť na desiatky obetí. „Je neúctou k obetiam invázie v roku 1968 prirovnávať niekoľko rokov vyjednávanú zmluvu DCA schválenú legitímne ustanovenou vládou a zvolenými zástupcami ľudí v parlamente s formálnou zmluvou podpísanou pod hlavňami okupačných tankov. Porovnanie je absurdné aj pri tvrdenej strate jurisdikcie, keďže vojaci, ktorí vo vtedajšom Československu zabili vyše stovky našich občanov, neboli nikdy súdení, ani v Československu a ani v domovských krajinách vojsk Varšavskej zmluvy,“ dodala Čaputová.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že okupačná dohoda z roku 1968 bola výhodnejšia ako obranná dohoda s USA

Generálny prokurátor svoj prejav, ktorý mu vlastizradcovia v poslaneckých kreslách vládnej koalície neumožnili prečítať, začal paralelou so sovietskou okupáciou. Hovorí, že právna úprava zmluvy o pobyte vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa z roku 1968 bola „nepochybne výhodnejšia“ ako súčasná obranná dohoda s USA.

„A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluvu,“ píše.

Táto zmluva bola podľa neho výhodnejšia než tá súčasná napríklad v trestaní sovietskych vojakov, ktorí v prípade páchania zločinov podliehali československému právnemu systému a orgánom, ale tiež preto, že zaväzovala sovietske vojská nemiešať sa do vnútorných vecí Československej socialistickej republiky.

Za výhodnejšiu oproti obrannej dohode so Spojenými štátmi označil aj zmluvu Slovenska s NATO z roku 2004.

Na margo interpretačnej doložky prezidentky Zuzany Čaputovej sa generálny prokurátor vyjadril, že ​jej nedodržanie alebo porušenie nespôsobí neplatnosť dohody a nebude ani dôvodom na jej výpoveď počas počiatočného 10-ročného obdobia jej platnosti.

„Spojené štáty americké ako zmluvná strana tejto dohody nie sú povinné rešpektovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej republiky a jej predstaviteľov, vôbec sa ním nemusia zaoberať, ak ich k tomu nezaväzuje text samotnej dohody,“ dodal a pýtya sa, prečo obsah týchto interpretačných vyhlásení nie je zakotvený priamo v dohode.

Na základe toho označil doložku za irelevantnú a právne nezáväznú. Celý text Žilinkovho plánovaného prejavu TU.

79 vlastizradcov hlasovalo za okupáciu Slovenska armádou USA

VIDEO: Hlasovanie o obrannej dohode s USA

Na vyslovenie súhlasu s dohodou bolo potrebných aspoň 76 hlasov, teda nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov.

Obrannú zmluvu podporili SaS a OĽANO, proti boli poslanci OĽANO Romana Tabák a Milan Kuriak. Za dohodu hlasovali aj nezaradení poslanci zo strany Za ľudí a tiež nezaradení poslanci Tomáš Valášek s Miroslavom Kollárom.

Hnutie Sme rodina nehlasovalo jednotne, proti boli Martin Borguľa, Adriana Pčolinská, Peter Pčolinský, Petra Hajšelová, Igor Kašper a Miloš Svrček. Predseda hnutia a NR SR Boris Kollár sa zdržal.

Zoznam poslancov NR SR, ktorý hlasovali za Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických:

Zoznam vlastizradcov Slovenska si môžete prečítať aj TU.

VIDEO: Tabák: Slovensko je členom NATO, a to je pre mňa postačujúca garancia bezpečnosti.

Proti dohode hlasovali jednotne poslanci Smeru, ĽSNS a nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho aj Tomáša Tarabu či Milana Mazureka.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) ocenil schválenie dohody s USA poslancami. Podľa neho išlo o odvahu. Predseda vlády to uviedol na sociálnej sieti. „Ďakujem poslancom za ich odvahu postaviť sa za bezpečnosť Slovenska,“ povedal premiér. Odsúhlasenie dohody ocenil aj spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽANO) na tlačovej besede.

VIDEO: Premiér a minister obrany ocenili odsúhlasenie obrannej dohody s USA.

Prezidentka už skôr avizovala, že rešpektuje vôľu poslancov a dohodu je pripravená ratifikovať po tom, ako jej bude doručená. Ratifikácia prezidentkou bola potrebná na to, aby zmluva platila.

Rokovanie sprevádzali vybičované emócie

Rozprava k obrannej dohode bola v utorok 8. februára napokon krátka, hoci sa do nej písomne prihlásilo 31 poslancov. Viackrát sa stretlo poslanecké grémium z dôvodu rušenia poriadku v rokovacej sále. V diskusii vystúpil len minister obrany Jaroslav Naď, na ktorého počas vystúpenia pískali poslanci opozície a nebolo ho riadne počuť.

Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer) prečítal prejav generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Tomu vládni poslanci neumožnili k dohode vystúpiť. Na druhý pokus predniesol svoju reč šéf opozičnej strany Smer Robert Fico. Prvý raz ho poslanci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) tiež rušili pískaním.

Počas vystúpenia Petra Osuského (SaS) poslanec Stanislav Mizík (ĽSNS) pustil z reproduktorov v rokovacej sále sirénu a muselo sa zísť poslanecké grémium. Po jeho skončení šéf parlamentu Kollár navrhol po opakovanom porušovaní rokovacieho poriadku opozíciou ukončiť rozpravu. Vládni poslanci jeho návrh schválili.

Slovenská republika a Spojené štáty podpísali dohodu o obrannej spolupráci (DCA) minulý týždeň v americkom Washingtone. Signatárom za Slovensko bol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), za USA šéf diplomacie Antony Blinken. Pri podpise bol aj slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS).

Dohoda má umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Predstavitelia vlády deklarovali, že zmluva neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia ju kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov.

Prezidentka Zuzana Čaputová dohodu podporuje. V snahe zmierniť obavy časti verejnosti doložila k splnomocneniu na podpis interpretačné vyhlásenie. Obsahuje výklad častí zmluvy vyvolávajúcich najviac otáznikov. Vlastnú interpretačnú doložku priložila aj americká strana, podľa prezidentky je obsahovo v súlade so slovenskou.

Prieskum: Viac ako polovica Slovákov odmieta vojenskú spoluprácu s USA aj okupačnú dohodu. Až 64 percent ľudí odmieta na našom území americké vojská

Viac ako polovica obyvateľov SR (52 percent) deklaruje, že by sa s USA spolupracovať nemalo. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Median SK, ktorý sa na vzorke 1 006 respondentov uskutočnil od štvrtka 27. januára do utorka 1. februára.

Prítomnosť vojsk USA na území SR by prekážala viac ako 64 percentám obyvateľov krajiny. Ďalších takmer 30 percent deklaruje, že by im prítomnosť vojsk neprekážala.

Viac ako polovica opýtaných (54 percent) deklaruje, že Slovensko by nemalo uzavrieť dohodu s USA o spolupráci v oblasti obrany. Tento názor deklarujú častejšie ľudia vo veku 30 až 69 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním alebo obyvatelia Nitrianskeho a Žilinského kraja.

Viac ako polovica obyvateľov tvrdí, že k otázke o uzavretí dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA by sa malo konať referendum.

Viac v článku TU.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna