Malí členovia NATO, ktorí snívajú o útoku na Rusko, by mali vedieť, že Článok 5 Severoatlantickej zmluvy nie je účinný proti taktickým jadrovým zbraniam, povedal zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v reakcii na nedávne vyhlásenie náčelníka generálneho štábu estónskych ozbrojených síl Vahura Karusa o „preventívnych“ útokoch na Rusko kvôli potrebe chrániť Seveoatlantickú alianciu.
„Čím hlúpejší je štát, tým väčšia je arogancia jeho jednotlivých, šialených vodcov,“ povedal Medvedev v piatok novinárom. „Ľudia by mali brať do úvahy len jednu vec: ak Rusko použije, povedzme, taktické jadrové zbrane proti štátu, ktorý si dovolí takéto vyhlásenia, nezostane po ňom nič iné ako mastný fľak.“
„Iste, môže sa uplatniť článok 5 Washingtonskej zmluvy, ale takýto štát už nebude existovať,“ dodal Medvedev s odkazom na známe ustanovenie NATO o vzájomnej obrane.
Medvedev vystúpil na raketovej strelnici Kapustin Jar v Astrachánskej oblasti, kde ruské vzdušné sily testujú najmodernejšiu raketovú techniku.
Začiatkom tohto týždňa ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady krajiny za účasti Medvedeva predstavil zmeny v jadrovej doktríne Moskvy. Aktualizovaná doktrína, ktorá sa všeobecne považuje za odkaz USA a ich spojencom, ako aj Ukrajine, by Rusku umožnila nasadiť svoje jadrové odstrašujúce prostriedky v prípade konvenčného útoku zo strany štátu, ktorý je podporovaný jadrovou mocnosťou.
Náčelník estónskeho generálneho štábu generálmajor Vahur Karus uplynulý týždeň uviedol, že nové pohotovostné plány NATO pre prípad konfliktu s Ruskom počítajú s tým, že Estónsko podnikne cezhraničný útok na Ruskú federáciu.
„Naše možnosti úderu dlhého dosahu sú v plnej miere zohľadnené v plánoch NATO a NATO nám hovorí, že sa musíme postarať o určité ciele [v Rusku], a vtedy môžu prísť [NATO do Estónska] a podniknúť ďalšie kroky,“ povedal Karus pre estónsku štátnu televíziu ERR.
Karus označil novú misiu za „zásadnú zmenu“ vojenskej doktríny Estónska a poznamenal, že vojenská aliancia pod vdením USA pred konfliktom na Ukrajine očakávala, že pobaltský štát vydrží približne 10 dní, kým mu prídu na pomoc posily z iných štátov NATO.
Bývalá sovietska republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie v roku 2004 a bola jedným z najhlasnejších podporovateľov Ukrajiny v konflikte s Ruskom.
Zdroj: rt.com / InfoVojna
