Peter Pellegrini neoznámil Národnej rade SR svoj osobný záujem na veci, o ktorej ako verejný činiteľ rozhodol. A to je vážny procesný aj trestno-právny problém.
Už dlhšiu dobu poukazujem na závažný ústavno-právny problém kandidatúry Petra Pellegriniho na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, spočívajúci v kolízii záujmov – kolízii Petra Pellegriniho, ako predsedu Národnej rady, ktorý vyhlásil voľbu prezidenta, s kolíziou Petra Pellegriniho, ako občana, ktorý sa do tejto voľby prihlásil.
Námietku rozvinul JUDr. Štefan Harabin a opakovane poukazuje na závažný ústavno-právny problém kandidatúry Petra Pellegriniho na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, spočívajúcu v nemožnosti predsedu Národnej rady kandidovať na funkciu prezidenta a nemožnosti prenosu funkcie predsedu Národnej rady na podpredsedu vo veci vyhlásenia voľby prezidenta a s tým spojených právnych úkonov. Vyhlásenie voľby prezidenta je úkon typický svojou ojedinelosťou a zriedkavou opakovateľnosťou, ktorý prináleží iba predsedovi Národnej rady (Doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc. komentár k Ústave SR, vydanie 2007), k čomu patrí tiež podpísanie registrácie kandidátom na prezidenta a odmietnutie návrhu kandidáta na prezidenta, čo je otázkou aj úcty k týmto občanom. Nemôže to urobiť podpredseda, je to ústavná povinnosť predsedu.
Ako Peter Pellegrini, predseda Národnej rady SR, tak aj Maroš Žilinka, generálny prokurátor SR, predstierajú, že sa nič nedeje… Ale deje sa, a to závažná vec.
Viac v článku TU.
Peter Pellegrini ako predseda Národnej rady vyhlásil voľbu prezidenta a ako občan sa do voľby prihlásil. Ako predseda Národnej rady si vydal rozhodnutie o prijatí sa za kandidáta, a toto rozhodnutie si v zastúpení podpredsedu podpísal.
Podľa slovenského právneho poriadku verejný funkcionár má povinnosť oznámenia osobného záujmu o veci, o ktorej koná a rozhodne. Pokiaľ tak neurobí, dopustí sa trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Peter Pellegrini už pred vydaním rozhodnutia o vyhlásení voľby prezidenta vedel, že má záujem vo voľbách kandidovať, čím vedel, že je tu konflikt záujmov. Napriek tomu to neoznámil nadriadenému orgánu Národnej rade SR, a voľby vyhlásil, prihlásil sa do nich, vydal si rozhodnutie o prijatí za kandidáta a v zastúpení podpredsedu si ho podpísal. Spráchal trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Jeho kandidatúra je ničotná, pretože verejný funkcionár nemôže sám sebe vydať rozhodnutie a podpísať si ho, to ani v zastúpení zástupcom, pretože de iure ide o úkon zastúpeného funkcionára.
Je právne nemožné, aby predseda Národnej rady bol vo voľbe, ktorú vyhlásil, zároveň kandidát.
Viac k tomu Dr. Krajníková uviedla v článku TU.
Zdroj: zalobyvocistatu.sk / InfoVojna
