Na Právnych listoch bol dňa 23.10.2022 publikovaný článok sudcu Krajského súdu Bratislava JUDr. Petra Šamka - „Deformovanie dokazovania alebo ako dôkazne podporiť osamotenú výpoveď kajúcnika“ - http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1145-deformovanie-dokazovania-alebo-ako-dokazne-podporit-osamotenu-vypoved-kajucnika .

V tomto článku sa autor JUDr. Šamko zaoberá pamäťou a pamäťovou stopou obvinených ale aj už odsúdených osôb, ktoré označuje ako masívny „návrat spomienok“, ktorý okrem iného ilustruje na konkrétnom príklade rozhodovania Krajského súdu Bratislava – Uznesenia zo dňa 21.4.2022 sp. zn.: 4To/2/2022 v náväznosti na oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 27.9.2021 sp. zn.: 2T/37/2020.

Ambíciou môjho článku je voľne nadviazať na vyššie uvedený článok k téme – pamäť, pamäťová stopa, vo vzťahu k „návratu spomienok“ vypočúvaných osôb v trestných konaniach – ktoré možno síce sarkasticky, ale oprávnene nazvať aj „zázračná pamäť v praxi“.

Postrehy z praxe k pamäti a pamäťovej stope vypočúvaných osôb v trestných konaniach

Mnou uvádzané skutočnosti chcem prezentovať vo všeobecnej rovine, avšak uvádzam, že ku všetkým mnou uvádzaným skutočnostiam, nech znejú akokoľvek absurdne a možno až neuveriteľne, disponujem listinnými dôkazmi, konkrétnymi výpoveďami a rozhodnutiami, ktoré však nechcem (zatiaľ) presne špecifikovať, nakoľko sa týkajú v prevažnej miere „živých“ ešte prebiehajúcich trestných konaní.

Úvodom k „pamäťovej stope“ a pamäti všeobecne:

Väčšina degeneratívnych nervových a mozgových ochorení má okrem iného za následok problémy s pamäťou, u postihnutých osôb dochádza k čiastočnej alebo aj úplnej strate pamäte.

S nemalou dávkou irónie je možné povedať, že niektoré naše orgány aplikácie práva, predovšetkým úzky okruh „elitných“ vyšetrovateľov NAKA a ich operatívnych pracovníkov akoby našli „zázračný recept“ na čiastočnú a niekedy aj úplnú stratu pamäte.

Niektoré vypočúvané osoby pri kontakte s týmito vybranými vyšetrovateľmi NAKA a ich operatívnymi pracovníkmi akoby dokázali „reštartovať a obnoviť“ svoje spomienky a svoju pamäť, ba dokonca dokážu aj vytvárať „nové“ spomienky – aj o veciach, ktoré sa nestali, alebo stali inak, ako to vypočúvané osoby popisujú vo svojich výsluchoch.

Vypočúvané osoby, predovšetkým osoby spolupracujúce s OČTK, po kontakte s týmito vybranými vyšetrovateľmi NAKA a ich operatívnymi pracovníkmi,  si často v rozpore s elementárnou logikou a odbornými poznatkami o pamäti,s odstupom času spomínajú na nové a nové skutočnosti, dokonca aj na také, o ktorých predtým – podľa ich vlastných vyjadrení - vôbec nič, alebo nič konkrétne nevedeli.

Je zvláštne a zarážajúce, že tieto spolupracujúce osobyo niektorých skutočnostiach v minulých výsluchoch už v procesnom postavení svedka jednoznačne a opakovane uviedli, že o nich nič nevedia, alebo že nevedia nič konkrétne.

Zázračná pamäť v praxi:

A zrazu – s odstupom času, mesiacov ba niekedy aj rokov, po už spomínanom kontakte s týmito vybranými vyšetrovateľmi NAKA a ich operatívnymi pracovníkmi u vypočúvaných spolupracujúcich osôb:

-          „sa im až zázračne vráti pamäť a spomienky“ - o veciach, o ktorých v minulosti uviedli, že nič nevedia, alebo že nevedia nič konkrétne,už vypovedajú „ako z veľkej knihy“ s uvedením rôznych detailov a podrobností

-          sa im vytvoria „nové“ spomienky – a to o skutočnostiach, ktoré tieto spolupracujúce osoby nezažili, ktoré sa nikdy nestali, alebo sa stali úplne inak, ako teraz o nich tieto osoby vypovedajú – tieto „nové“ spomienky považujem za najzávažnejší problém s ohľadom na deformovanie dokazovania v trestných konaniach

Akousi náhodou je takýto enormný „reštart“ pamäte prítomný v mnohých rôznych paralelných konaniach ku konaniam, kde predtým tieto spolupracujúce osoby boli v procesnom postavení obvinených – ale predovšetkým pochopiteľne v tých pôvodných konaniach, v ktorých boli tieto osoby obvinené.

Obnova a reštart pamäte - priznanie a spolupráca vypočúvanej osoby s OČTK a možné výhody/benefity:

Vo väčšine prípadov je typickým postojom osôb podozrivých zo spáchania nejakej trestnej činnosti a neskôr obvinených či obžalovaných popieranie a negovanie trestnej činnosti kladenej im za vinu, a to častokrát aj v prípade, ak sa trestnej činnosti kladenej im za vinu preukázateľne dopustili.

O to prekvapujúcejšie sa stali v ostatnej dobe mnohopočetné „priznania“ podozrivých, obvinených ako aj obžalovaných osôb ku spáchaniu trestnej činnosti a ich následná „spolupráca“ s OČTK, najmä v mnohých mediálne známych prípadoch, pričom „priznania“ a „spolupráca“ sa týkajú závažnej trestnej činnosti, kde hrozia týmto „priznávajúcim sa“ osobám dlhoročné tresty odňatia slobody, ba častokrát aj výnimočné tresty – zarážajúce je, že tieto priznania sprevádza obnova a reštart pamäte, tvorba „nových“ spomienok, teda spomínaný masívny „návrat spomienok“.

Zvláštnou skutočnosťou sa stalo, že už aj odsúdené osoby vo výkone trestu odňatia slobody sa samé  „hlásia“ OČTK, že si na niečo „spomenuli“ z minulosti, a radi by o tom vypovedali, prípadne by sa k niečomu radi priznali a spolupracovali s OČTK – to, že si „zrazu“ spomenuli aj po rokoch vo výkone trestu odňatia slobody na „niečo“ z minulosti, to, že predtým o tom „niečom“ neuvádzali resp. nevedeli nič, to je len „určite zvláštna náhoda“ a „nepodstatný detail“, ktorý by OČTK „za normálnych okolností“ nemali prehliadať a okamžite sa ním relevantne zaoberať, avšak tento „nepodstatný detail“ dnes OČTK bežne prehliadajú a takouto zjavnou disproporciou v pamäťovej stope sa vôbec relevantne nezaoberajú.

Poznámka:v texte opakovane používam pojem „spolupracujúce osoby“ – vedome nepoužívam iba samotný pojem „spolupracujúci obvinení“, pretože pod tento širší pojem „spolupracujúce osoby“ zaraďujem všeobecne osoby, ktoré za svoju spoluprácu, či priznanie získavajú akékoľvek výhody či benefity – podozrivé osoby, u ktorých ani nepríde k obvineniu, či už aj odsúdené osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré za priznanie či spoluprácu môžu získať rôzne iné výhody, ktoré príkladmo uvádzam nižšie.

Samozrejme ako to už býva, toto „dobrovoľné a spontánne priznanie“ spojenéso značným „návratom spomienok“,má pre „priznávajúcu sa“ osobu, ktorá si „vstúpila do svedomia a uvedomila svoje zlyhanie a chce sa napraviť“, resp. pre spolupracujúci osobu, ktorá chce napomôcť OČTK, takmer vždy nejakú tú výhodu či benefit, príkladmo:

-          neobvinenie zo spáchanej trestnej činnosti

-          dočasné odloženie vznesenia obvinenia

-          vyhnutie sa väzobnému stíhaniu

-          prepustenie z väzby na slobodu

-          uloženie podmienečného trestu odňatia slobody namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody

-          maximálne možné zníženie trestu, teda uloženie čo najmenšieho možného (hocinepodmienečného) trestu odňatia slobody

-          lepšie podmienky vo výkone trestu odňatia slobody

-          cesta k hladkému podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody

-          zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

-          vyhnutie sa trestu prepadnutia majetku

-          zmiernenie právnej kvalifikácie trestného činu

-          úplná beztrestnosť – zastavenie trestného stíhania alebo podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného

 

Ešte k pamäťovej stope vypočúvaných osôb:

Termíny výsluchov spolupracujúcich osôb ale aj svedkov, ktorí usvedčujú iných z trestnej činnosti, sú  zo strany OČTK plánované „zvláštnym“ spôsobom:

-          plánovanie termínov výsluchov spolupracujúcich osôb ale aj svedkov potvrdzujúcich trestnú činnosť iných osôb tak, že tieto osoby nie sú vypočuté súvisle, v čo najkratšom čase ku všetkým skutočnostiam, o ktorých majú vedomosť, ale ich výsluchy sú plánované tak, že medzi jednotlivými výsluchmi sú „prestávky“ trvajúce aj týždne a mesiace – výsluch takýchto osôb trvá od začiatku do konca rádovo mesiace, ba dokonca aj roky

 

Uvedený spôsob plánovania výsluchov vypočúvaných osôb s „prestávkami“ medzi ich jednotlivými výsluchmi má aj nasledujúci efekt:

-          takto vypovedajúce osoby si „zrazu“ od výsluchu k výsluchu pamätajú viac a viac

-          dopĺňajú výpovede o skutočnosti, o ktorých predtým uviedli, že o nich nevedia vôbec nič alebo nič konkrétne

-          výrazne sa rozpamätávajú na podrobnosti a detaily udalostí spred mnohých rokov

-          taktiež výrazne reagujú na výpovede iných vypočúvaných osôb – obvinených či svedkov

 

Dávam do pozornosti jednu veľmi zaujímavú skutočnosť – po začatí spolupráce sú spolupracujúce osoby vylúčené zo spoločného pôvodného konania na samostatné konania, čím strácajú možnosť na nahliadanie do spisu -  do pôvodného trestného konania, z ktorého boli vylúčení.

Napriek tomu sa zvláštnou „náhodou“ vo výpovediach týchto osôb v čase po vylúčení z pôvodného konania objavujú ich „reakcie“na skutočnosti, ktoré uviedli iné osoby vo výsluchoch – obvinení či svedkovia v pôvodnom konaní časovoPO ich vylúčení – častokrát aj s dovetkom, že chcú reagovať na to, čo uviedla osoba XY v tom pôvodnom konaní.

 

Namieste je básnická otázka:

-          odkiaľ majú tieto osoby informácie o obsahu výpovedí v konaní, v ktorom už nemajú právo nahliadať do spisu?

 

Taktiež vo vzťahu k pamäti a pamäťovej stope takýchto osôb chcem poukázať na zvláštny a pričasto sa opakujúci jav pri výsluchoch týchto osôb – používanie poznámok pri ich výpovediach.

Uvedené síce umožňuje samotný Trestný poriadok, avšak:

1.      takto vypočúvané osoby vykonajú svoj výsluch tak, že v podstate „prečítajú“ obsah svojich poznámok, a vyšetrovateľ nijako nereaguje na námietky obhajoby, že takýto spôsob nie je súladný s Trestným poriadkom a „takéto“ používanie poznámok zjavne nemal zákonodarca na zreteli

2.      častokrát uvedené poznámky obsahujú detaily, podrobnosti o udalostiach o dávno minulých udalostiach, často o udalostiach, ktoré sa odohrali pred mnohými rokmi

3.      uvedené poznámky obsahujú vyjadrovacie prostriedky, vetné konštrukcie a aj právnickú terminológiu – pričom uvedené je bez akejkoľvek irónie veľmi vzdialené intelektu, vzdelaniu a vyjadrovacím prostriedkom takejto osoby

 

Bez akejkoľvek konšpirácie a nepodložených hypotéz a úvah si dovolím vysloviť svoje podozrenie, že tieto „poznámky“ a takéto výpovede s detailmi a podrobnosťami, nie sú produktom pamäte a pamäťovej stopy vypovedajúcich osôb, ale produktom „inštruovania“ týchto osôb zo strany vyšetrovateľov, resp. operatívnych pracovníkov – uvedené sa týka predovšetkým „nových“ spomienok.

Pre objektivitu musím uviesť, že existuje aj možnosť, kedy sa spolupracujúce osoby dokážu „rozpamätať“na podrobnosti a detaily, aj na skutočnosti, ktorých neboli účastné, o ktorých nevedia nič, aj BEZ možného „inštruovania“, a to:

-          z obsahu výpovedí, ktorými tieto osoby legálne disponujú z nahliadnutia do spisu alebo od svojich obhajcov z času, kedy ešte boli tieto osoby samé obvinené

-          z obsahu uznesenia o vznesení obvinenia, kde sú skutky a časti výpovedí iných osôb relatívne podrobne popísané

-          z obsahu iných listín – rozhodnutí prokuratúry či súdov – napr. rozhodnutí o väzbe, kde sú popísané skutky a časti výpovedí iných osôb

-          z mediálneho priestoru – z článkov týkajúcich sa trestných konaní, ktoré v mnohých prípadoch obsahujú popis obsahu výpovedí iných osôb, popis skutkov, a nezriedka obsahujú odkaz na anonymizované rozhodnutia prokuratúry a súdov, ktoré obsahujú popis skutkov, výpovedí či iných dôležitých skutočností

-          z mediálneho priestoru – informovanie verejnosti médiami priamo z hlavných pojednávaní na súde „online“, alebo v štýle „minúta po minúte“

-          z „uniknutých“ samotných častí vyšetrovacích spisov, ktoré sa objavia v mediálnom priestore

-          zo zverejňovaných rozhodnutí prokuratúry a súdov – tieto sú síce anonymizované, avšak poskytujú popis skutkov, výpovedí či iných dôležitých skutočností, pričom nie je problém pre osobu majúcu poznatky o nejakej trestnej veci určiť totožnosť osôb, ktorá je v takýchto rozhodnutiach anonymizovaná

pričom svoju výpoveď prispôsobia a „napasujú“ takto získaným informáciám.

Ako som už uviedol vyššie, značným problémom pre možné deformovanie dokazovania v trestných konaniach je skutočnosť, že mnohé vypočúvané osoby disponujú časťami vyšetrovacích spisov, zápisnicami, uzneseniami, výsluchmi a inými listinami, ku ktorým nemajú legálne prístup.

„Vývoj“ výpovedí v priebehu trestného konania - obsah a rozsah výpovedí v prípravnom konaní a výpovedí na súde:

K pamäti a pamäťovej stope vypočúvaných osôb, ktoré možno označiť za osoby spolupracujúce s OČTK je nutné uviesť ešte pár zaujímavých faktov, a to k „vývoju“ ich výpovedí v jednotlivých fázach trestného konania.

1.      Predovšetkým u spolupracujúcich osôb, ktoré iniciujú nejaké trestné konanie podaním trestných oznámení, či iným spôsobom, vo fáze ich výpovedí vo veci samej, po začatí trestného stíhania avšak pred vznesením obvinenia osobám, ktoré tieto osoby usvedčujú – teda pri výsluchoch, kde nie sú ešte prítomní obhajcovia neskôr obvinených osôb, kde sú prítomní „iba“ vyšetrovatelia, ich operatívni pracovnícia tieto vypočúvané osoby, tieto spolupracujúce osoby dokážu „spontánne“ vypovedať obsahovo v rozsahu desiatok ba až stoviek strán textu, od výsluchu k výsluchu uvádzajú nové a nové skutočnosti, detaily a podrobnosti, v týchto výsluchoch tieto osoby používajú vyjadrovacie prostriedky, vetné konštrukcie a aj právnickú terminológiu – ktoré sú bez akejkoľvek irónie veľmi vzdialené intelektu, vzdelaniu a vyjadrovacím prostriedkom takýchto osôb.

2.      Pri výsluchoch po vznesení obvinenia osobám, ktoré tieto spolupracujúce osoby usvedčujú, teda za prítomnosti ich obhajcov, sa spontánna časť výsluchov týchto osôb výrazne zredukuje, avšak odpovedajú na otázky kladené zo strany vyšetrovateľom ku skutočnostiam, ktoré uviedli predtým „spontánne“ pri výsluchoch pred vznesením obvinenia, avšak tieto neuviedli „spontánne“ po vznesení obvinenia. Otázkami vyšetrovateľa dochádza opäť k akémusi „osvieženiu“ pamäte vypočúvanej osoby a „doplneniu“ toho, čo „zabudla“ takáto osoba „spontánne“ uviesť.

3.      V konaní pred súdom – pri výsluchoch takýchto osôb na hlavnom pojednávaní – dochádza k absurdnej situácii, kedy tieto osoby nie sú schopné „spontánne“ uviesť viac ako niekoľko viet, a ich výrazové prostriedky, vetné konštrukcie sú naozaj na „míle vzdialené“ tomu, čo uvádzali predtým „spontánne“ vo svojich výsluchoch pred vznesením obvinenia bez prítomnosti obhajcov obvinených, len za prítomnosti vyšetrovateľov, prípadne ich operatívnych pracovníkov.

Uvedené samozrejme nemožno generalizovať a paušalizovaťna všetky spolupracujúce osoby, avšak uvedený „vývoj“ sa dotýka drvivej väčšiny spolupracujúcich osôb.

V súvislosti v výsluchmi takýchto spolupracujúcich osôb na hlavnom pojednávaní – v konaní na súde je vhodné spomenúť aj ďalší „zvláštny a určite len náhodný“ fenomén:

-          tesne pred termínom výsluchov týchto spolupracujúcich osôb na hlavnom pojednávaní, sa tieto osoby takmer pravidelne zúčastnia nejakých úkonov u tých vyšetrovateľov (resp. na tej zložke polície), ktorí viedli pôvodné vyšetrovanie (resp. u ich kolegov), prípadne dochádza k stretnutiu týchto osôb s operatívnymi pracovníkmi polície. 

 

Krátke zhrnutie k pamäti a pamäťovej stope vypočúvaných osôb:

K mojej mentálnej a citovej výbave určite nepatrí posmievanie sa a dehonestovanie osôb, ktoré trpia rôznymi degeneratívnymi nervovými a mozgovými ochoreniami, ktoré žiaľ spôsobujú ich problémy s pamäťou, čiastočnú alebo aj úplnú stratu pamäte.

Ak som v úvode značne ironicky uviedol, že niektoré naše orgány aplikácie právaakoby našli „zázračný recept“ na čiastočnú a niekedy aj úplnú stratu pamäte - pretože vypočúvané spolupracujúce osoby akoby dokázali „reštartovať a obnoviť“ svoje spomienky a svoju pamäť, ba dokoncazískali schopnosť vytvárať si „nové“ spomienky - tak na základe uvedeného je možné s ohľadom na prebiehajúce trestné konania (predovšetkým tie mediálne známe), identifikovať možné „príčiny“ obnovy pamäte, pamäťovej stopy, ba dokonca tvorby „nových“ spomienok, a to najmä:

-          hrozba väzobného stíhania

-          hrozba vysokého trestu odňatia slobody

-          hrozba trestu prepadnutia majetku

-          výkon väzby

-          prísľub prepustenia z väzby

-          prísľub podmienečného trestu odňatia slobody, resp. maximálne možného zníženia trestu odňatia slobody

-          prísľub beztrestnosti – podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného alebo zastavenia trestného stíhania pre spoluprácu

-          návštevy vo väzbe - kontakt s vyšetrovateľmi, resp. ich operatívnymi pracovníkmi pred výsluchmi spolupracujúcich osôb

-          kontakt s vyšetrovateľmi, resp. ich operatívnymi pracovníkmi pre výsluchmi v súdnom konaní

-          vypracovanie poznámok používaných pri výsluchoch (v kontexte vyššie uvedeného)

-          dispozícia s časťami vyšetrovacích spisov, prístup k výsluchom a iným listinám, ktoré obsahujú skutočnosti, o ktorých následne vypovedajú spolupracujúce osoby

 

Zarážajúci je postoj samotných OČTK k takýmto výpovediam spolupracujúcich osôb, ako aj stále pretrvávajúce dôvodné podozrenia z participácie OČTK na takých výpovediach spolupracujúcich osôb.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti vedú k deformovaniu dokazovania v trestných konaniach - nie je však možné zatvárať oči pred takýmito dôvodnými podozreniami o účelových a inštruovaných výpovediach spolupracujúcich osôb a jednoducho to celé odbiť vznešenými frázami o prebiehajúcej očiste spoločnosti.

Očista spoločnosti musí prebiehať len zákonnými prostriedkami, určite nie na úkor práva každej jednej osoby na spravodlivý proces a dokonca s možným krivením spravodlivosti podľa hesla „účel svätí prostriedky“.

Autor: JUDr. Martin Ribár - advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát. Ribár bol vyšetrovateľom NAKA, ktorého spolu s Čurillom a spol. zatkla 13. septembra 2019 policajná inšpekcie, obvinený zo skutku a hrozilo mu 20 až 25 rokov, až doživotie. Vo väzbe strávil nezákonne takmer 20 mesiacov a musel ho prepustiť až Ústavný súd.

Zdroj: pravnelisty.sk