Prvé kroky nového ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka zožali v posledných dňoch veľkú mediálnu pozornosť a aj kritiku. Je však táto kritika oprávnená? Pozrime sa na fakty...
1. Prečo nový minister vnútra odvolal Štefana Hamrana, keď mal o 3 dni odísť sám?
Štefan Hamran hovoril posledné týždne o tom, že si podal žiadosť do civilu ku koncu októbra a opúšťa nielen kreslo policajného prezidenta, ale aj policajný zbor. Kroky nového ministra, ktorý ho len 3 dni pred jeho plánovaným odchodom odvolal z funkcie tak vyvolali rozpaky. „Veď predsa by o pár dni odišiel aj sám!“ znelo z úst kritikov.
Pravdou však je, že Štefan Hamran túto žiadosť na ministerstve nepodal, hoci to verejne vyhlasoval, uviedol nový minister vnútra Šutaj Eštok. Žiadosť podaná teda nebola. Prečo? Podľa zdrojov zo samotného ministerstva vnútra sa Hamran vyjadroval v tom duchu, že si chce do konca roka vyčerpať dovolenku, aby sa mu tento čas zarátal do výsluhového dôchodku... Z toho vyplýva, že kroky ministra boli logické a čakať do konca roka len preto, aby Hamran v policajnom dôchodku dostal viac peňazí, nedávalo zmysel.
2. Mohol nový minister vnútra odvolať policajtov, ktorí získali ochranu?
Minister postavil mimo službu aj vyšetrovateľov NAKA a operatívnych pracovníkov „našich chlapcov“, ktorí boli podľa medializovaných informácií pod ochranou Úradu pre ochranu oznamovateľov. V médiách sa v súvislosti s jeho krokmi hovorilo, že konal nezákonne, keďže o zmenách tento úrad neinformoval.
Hoci dnes všetci spomínajú zákon, ktorý im takúto ochranu za bežných okolností poskytuje, v minulosti sa zabudlo na iný zákon... Na zákon o štátnej službe. Ten hovorí, že v prípade, ak je policajt obvinený, zo zákona musí byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.
Štefan Hamran tak v minulosti nespravil, nakoľko obvinenie vyšetrovateľov NAKA považoval za nedôvodné.
Nech ho vnímal akokoľvek, zákon jasne hovorí, že k postaveniu mimo služby dôjsť MUSÍ. O výnimkách sa v zákone nedočítame.
V prvom rade teda zákon porušil Štefan Hamran, keďže ho úplne odignoroval. Nový minister tak po príchode do svojej funkcie nemal na výber, nakoľko by nepostavením vyšetrovateľov mimo služby sám porušoval zákon.
Ich postavením mimo služby bol len napravený nezákonný postup Hamrana v minulosti. Situácia je tak hneď jasnejšia a nie taká jednostranná, ako sa to niektorí snažili vykresliť.
Otázkou ostáva, a verím, že sa na to niekto v budúcnosti pozrie, či vôbec policajti mohli z povahy svojej funkcie získať status chránených oznamovateľov. Javí sa totiž, že išlo o účelový krok.
Veď si len skúsme predstaviť, čo by sa stalo, ak by takýto status získal napríklad taký minister XY, či vysokí štátni funkcionári XX a YY. Namiesto písmeniek si napríklad dosaďte mená funkcionárov, s ktorými krokmi ste v minulosti nesúhlasili. Takáto predstava sa vám asi nepáči. Aj preto je potrebné apelovať na dodržiavanie zákonov a netolerovať zneužívanie štátnych orgánov na zabetónovanie sa vo funkciách.
O tom, či minister Šutaj Eštok mohol postaviť vyšetrovateľov mimo službu, alebo nie, sa viac dozviete TU.
Autor: JUDr. Martin Ribár - advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát. Ribár bol vyšetrovateľom NAKA obvinený zo skutku a hrozilo mu 20 až 25 rokov až doživotie. Policajti ho zadržali v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. ŠTS ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR. Vo väzbe strávil nezákonne takmer 20 mesiacov a musel ho prepustiť až Ústavný súd SR. Prokurátor ÚŠP podal na Martina Ribára koncom apríla 2021 obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.
Zdroj: Facebook Za právny štát / InfoVojna
