Európsky parlament 10. apríla 2024 schválil desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri. Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Reforma počíta aj s rýchlejším návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu. Nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti od mája 2026.
Reformu azylových a migračných pravidiel Európskej únie, ktorú schválil Európsky parlament, Slovenská republika jednoznačne odmieta. Nesúhlasí ani s povinným prerozdeľovaním nelegálnych migrantov. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SSD). "Slovensko nesúhlasí s princípom solidarity s podmienkou povinného prijatia nelegálnych migrantov na svoje územie. Podľa šéfa slovenskej slovenskej diplomacie by sa mali štáty samy rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného či materiálneho príspevku," uviedol slovenský rezort diplomacie.
Nová európska migračná a azylová politika, tzv. Migračný pakt EÚ je podľa maďarského premiéra Viktora Orbána "ďalším klincom do rakvy" eurobloku.
"Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie. Jednota je mŕtva, bezpečné hranice už neexistujú. Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu. Potrebujeme zmenu v Bruseli, aby sme zastavili migráciu," dodal Orbán.
Slovensko podľa premiéra Roberta Fica odmieta prijímanie nelegálnych migrantov, o ktorých nič nevieme. Dodal, že každý suverénny štát by si mal sám vybrať, ako bude bojovať proti nelegálnej migrácii a ako bude pomáhať. V tom vidí solidaritu. Hrozbu pokuty nepovažuje za demokratickú.
Harabin o ilegálnom Pakte o ilegálnej migrácii: "EÚ smie upravovať iba legálne procesy migrácie"
Otázky vstupu na naše územie, či udelenia a odmietnutia azylu alebo povolenia na pobyt komukoľvek je iba našou vnútornou právomocou. Iba náš štát o týchto otázkach rozhoduje, uviedol v svojom článku Štefan Harabin:
Tam, kde nevládne právo, tam vládne chaos a násilie voči slabším. Ilegálny znamená protiprávny. Európsky parlament, v rozpore s rozdelením právomocí v Únii rozhodol, že členské štáty budú musieť prijať nový Pakt o migrácii a azyle, aby sa tak údajne pomohlo štátom, kam ilegálni migranti prichádzajú. Slovensko odmieta takéto riešenia. Preto je potrebné použiť jeden veľmi podstatný argument.
Otázka nie je v tom, či môžeme v tomto prípade ešte použiť naše právo veta v Európskej rade, alebo je už neskoro, lebo niektorý orgán Únie, konkrétne Európsky parlament už rozhodol väčšinou svojich poslancov hlasov proti nám.
Odpoveď na túto otázku je veľmi jasná.
Zdôrazňujem, že žiaden orgán Európskej únie nemá právo vôbec čo i len diskutovať, a už vôbec nie rozhodovať o otázkach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci alebo aspoň do spoločnej právomoci Únie a členských štátov. Tu netreba používať právo veta, ale keď sa o tom nakoniec bude v Európskej rade diskutovať, tam svoje právo veta použiť proti tomuto novému Paktu o migrácii proste musíme. Viaže nás k tomu naša Ústava, ktorá je nadriadená právnym aktom Európskej únie. Náš suverénny štát ako zriaďovateľ, ktorý k zmluvám pristúpil neskôr, je rovnako nadriadený Európskej únii ako pôvodné zriaďovateľské štáty. A nie naopak. Únia nám nie je nadriadená. Takéto rozhodnutia Európskeho parlamentu sú preto od začiatku nulitné a nemajú právnu silu, ani oporu v platných a právne záväzných zmluvách o Európskej únii. Naše ministerstvo zahraničia musí konať rázne, v súlade s platným právom Únie a nie sa podriaďovať bezpráviu úradníkov v Bruseli.
Rozdelenie právomocí v platných zmluvách o Európskej únii celkom jasne uvádza, že otázky prijímania alebo neprijímania akýchkoľvek cudzincov na svoje územie, vrátane vnútornej bezpečnosti štátu, je v konečnom dôsledku vo výlučnej právomoci členských štátov, teda aj Slovenskej republiky. Článok 5 Zmluvy o Európskej únii okrem iného priamo hovorí, že vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.
Opäť sa pýtam, čo je tu komu nejasné?
Pre úplnosť uvediem aj výlučné právomoci Únie, teda tie právomoci, ktoré môže Únia na základe nášho súhlasu dočasne vykonávať. Tak čl. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie jasne vymedzuje výlučnú právomoc Únie v týchto oblastiach: colná únia, ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu, menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro, ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva a spoločná obchodná politika. Nič viac. A tak to je aj pri rozdelení spoločných právomocí v nasledujúcom čl. 6 uvedenej zmluvy.
Ak sme nepreniesli výkon právomocí v týchto otázkach na Európsku úniu, tak si nesmieme dať nijakým spôsobom zasahovať do našej štátnej suverenity. Takéto vedomé arogantné spôsoby Bruselu treba nielen nerešpektovať, ale aj tvrdo oficiálne odmietnuť a skritizovať, najlepšie písomne. To nemožno brat na ľahkú váhu.
Zopakujem, že otázky vstupu kohokoľvek na naše územie, otázky udelenia alebo odmietnutia azylu komukoľvek alebo povolenia na pobyt komukoľvek je iba našou vnútornou právomocou. Iba náš štát o týchto otázkach rozhoduje.
Nechápem, ako si vôbec môže naša vláda lámať hlavu nad týmito základnými faktami. Prosím, študujte platné zmluvy, Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Obe zmluvy sú si navzájom rovné a sú právnym základom vzniku a existencie samotnej Únie. Ak to Brusel nechce rešpektovať, tak porušuje platné zmluvy a nezákonne, v rozpore s medzinárodným právom sa pokúša porušiť našu štátnu suverenitu. Bránili sme sa tomu už pred rokmi, keď nám chceli nanútiť akési údajne povinné kvóty migrantov a podali sme v tomto ohľade aj žalobu na Súdny dvor Európskej únie. Súd našu žalobu zamietol. A to s odôvodnením, že Európska komisia síce porušila našu výlučnú právomoc, ale bolo vtedy treba niečo urobiť a bolo to len na krátky čas. Takéto neprávne odôvodnenie súdu jasne hovorí o tom, že tento orgán Únie je priamo riadený Bruselom, nie je objektívny, nie je nestranný a nedá sa na neho už v ničom ako na spravodlivý orgán Únie obracať so žiadosťou a pomoc. Boli sme v práve a súd vyhovel Bruselu. A my sme na to nezabudli. Nemožno ani uvažovať o nejakom ďalšom našom pokuse obracať sa na takýto skorumpovaný orgán, ktorý rozhoduje politicky a nie na základe práva. Jednoducho treba oficiálne vyjadriť kategorický nesúhlas so snahou orgánov Európskej únie vstupovať do našej výlučnej právomoci a tým sa snažiť porušiť aj našu štátu suverenitu. Slovenská republika takýmto Paktom o migrácii nie je nijako viazaná.
A nakoniec si pripomeňme pravdu o údajnej “povinnej” solidarite. Nič také samozrejme tiež v zmluvách neexistuje. Zmluva o fungovaní Európskej únie v Doložke o solidarite, čl. 222 uvádza, že členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.
Rozoberme si to. Dôležitým znakom katastrofy je to, že sa nedá vopred predvídať, je neočakávaná, spôsobí škody a spravidla trvá krátky čas. Môže ísť o útok teroristu napríklad v metre, výbuch sopky, zemetrasenie alebo zrážku vlakov, či pád lietadla. Ale ak hovoríme o dobrovoľnom dlhodobom privážaní ilegálnych migrantov s pomocouu kriminílnych prevádzačských gangov, ako to začalo robiť Nemecko a ako to robí dodnes, tak v tomto prípade nejde o teroristický čin proti Nemecku a ani o nepredvídanú katastrofu v Nemecku. Preto je tvrdenie o akejsi povinnej, alebo hoci iba o normálnej dobrovoľnej solidarite prijímať na naše územie vedome dovážaných ilegálnych osídlencov úplne mimo pravidiel dohodnutých v čl. 222 uvedenej Zmluvy. Nemecko a niektoré ďalšie štáty EÚ týmto vážne a vedome porušili naše spoločne dohodnuté právne zmluvy o EÚ o ochrane jej vonkajších hraníc. Oni to porušili, nie my. Teraz, ako následok ich nezodpovednej činnosti je to vážna bezpečnostná hrozba aj pre našich ľudí. Tu nastupuje zodpovednosť vlády Slovenskej republiky v prvom rade za bezpečnosť vlastných občanov. Oni nás ohrozujú, tak kde tu má miesto naša solidarita? A ešte k tomu údajne “povinná.”
Únia smie upravovať iba legálne procesy migrácie, to je verím každému jasné. Pritom tvorcovia tohto návrhu argumentujú tým, že ide o nápor migrantov na štáty, teda o ich masové privážanie na lodiach na pobrežie Talianska, Grécka, Španielska a podobne. Ale tu si treba uvedomiť, že to organizujú a realizujú kriminálne prevádzačské gangy a údajní utečenci sa sami vopred zbavujú osobných dokladov, aby nebolo možné zistiť kto v skutočnosti sú a odkiaľ pochádzajú. Ide zjavne o ilegálne toky, ktoré sa Európska únia snaží týmto Paktom premeniť na legálne a navyše trvalé. Toto rozhodne nemá nikto dovolené. Ak chce Európska únia konať protiprávne a podieľať sa na ilegálnej činnosti kriminálnych prevádzačských gangov, tak Slovensko v tom participovať rozhodne nebude.
Novému ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky úprimne držím palce. Práca je to náročná a on sa s ňou ešte len zoznamuje, hoci jej základom zjavne rozumie. Preverujte svojich poriadených, ktorí vám dávajú podklady. Až príliš dlho bolo ministerstvo pod vplyvom USA. Ako právnik, sudca a človek, ktorému úprimne záleží na našom národe očakávam vyspelé a jasne pronárodné jednanie nášho ministra v zahraničí.
JUDr. Štefan Harabin
Zdroj: InfoVojna
